Tatiana Štefanovičová sa narodila 10. marca 1934. Jej životnú dráhu významným spôsobom predznamenalo intelektuálne prostredie, do ktorého sa narodila (stará mama Tatiany – Elena Amália – bola dcérou Viliama Paulínyho-Tótha). Prostredníctvom sestier svojho otca bola rodinne spriaznená aj s rodinami Slávikovcov, Dérerovcov, Kutlikovcov a Medveckovcov (Tatianin strýko Ivan Dérer bol československým ministrom spravodlivosti, jej ďalší strýko – Juraj Slávik-Neresnický – bol československým delegátom pri Spoločnosti národov v Ženeve, neskôr veľvyslancom v USA). Už počas svojich gymnaziálnych štúdií sa v rámci speleologického krúžku prof. Karola Silnického zúčastňovala na výskume jaskýň Borinského krasu. Jej zaujatie minulosťou vyústilo do prihlásenia sa na štúdium archeológie na Slovenskej univerzite v Bratislave (dnešná Univerzita Komenského), kam bola aj v roku 1953 prijatá. Hoci sa počas svojho štúdia špecializovala predovšetkým na obdobie neolitu (tomuto obdobiu sa venovala aj vo svojej diplomovej práci pod vedením prof. B. Novotného), vo svojej profesionálnej kariére sa venovala predovšetkým stredoveku. Tento obrat spôsobil jej nástup do Mestského múzea v Bratislave, kde dostala na starosť výskum Bratislavského hradu. Ten viedla až do roku 1970 – v jeho priebehu stihla viackrát zmeniť svoje pôsobisko, až nakoniec zakotvila na svojej domovskej katedre (archeológie) v Bratislave. Tu postupovala po akademickom rebríčku – v roku 1968 získala titul PhDr., o štyri roky neskôr hodnosť CSc., v roku 1980 sa habilitovala a profesorský titul dosiahla v roku 1992. V rokoch 1991-1998 bola vedúcou Katedry archeológie. Tým nechtiac dosiahla niekoľko prvenstiev – bola vôbec prvou (a dodnes jedinou) ženou v tejto funkcii a zároveň prvou vedúcou bratislavskej Katedry archeológie v novovzniknutej Slovenskej republike. Počas svojho pôsobenia na univerzitnej pôde vychovala množstvo mladých archeológov a archeologičiek. Aj po svojom odchode na zaslúžený odpočinok v roku 2001 však zostala mimoriadne aktívna vo svojej vedeckej i publikačnej činnosti. Jej novým pôsobiskom sa stal Slovenský archeologický a historický inštitút (SAHI), pod ktorého hlavičkou viedla viacero archeologických výskumov (spomeňme za všetky aspoň Vydricu). Za svoje celoživotné dielo bola ocenená Pribinovým krížom II. triedy za významné zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky. Prof. Tatiana Štefanovičová nás opustila začiatkom roka 2021. V jej osobe tak odišla osobnosť, ktorá sa nezmazateľne zapísala do dejín slovenskej archeológie.

Zdroje:

  • M. Lamiová-Schmiedlová: Jubilantke prof. PhDr. Tatiane Štefanovičovej, DrSc. Informátor SAS pri SAV 25, 1, 2014, s. 21-22.
  • M. Neumann: Životný príbeh prof. Tatiany Štefanovičovej (10. 3. 1934 – 3. 1. 2021). Archaeologia historica 46, 1, 2021, s. 305-308.
  • A. Ruttkay: Životné jubileum doc. PhDr. Tatiany Štefanovičovej, CSc. Slovenská archeológia 32, 1, 1984,, s. 235-236.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Explore More

Gejza Balaša (1914-1994)

Pred 28 rokmi nás v tento deň opustil zaslúžilý archeológ, historik a muzeológ Gejza Balaša, ktorému vďačíme za záchranu mnohých prehistorických a historických pamiatok najmä na strednom Slovensku. Narodil sa 10. marca v Devičanoch

Ladislav Bánesz (1932-2000)

Ladislav Bánesz sa narodil 22. januára 1932 v horárni Kisfalu neďaleko obce Silica na východnom Slovensku. Záujem o jaskyne a časté prechádzky do prírody ho priviedli k archeológii. Tú vyštudoval na Univerzite Komenského

Elena Miroššayová (1948)

Elena Miroššayová, rod. Človiečková sa narodila 17. júla 1948 v Piešťanoch. V rokoch 1967-1972 študovala prehistóriu a klasickú archeológiu na Univerzite Jana Evangelisty Purkyně v Brne (dnes Masarykova univerzita). Hneď po skončení štúdia nastúpila