Viera Němejcová-Pavúková sa narodila 9. marca 1937 v Bratislave. Po gymnaziálnych štúdiách bola v roku 1954 úspešne prijatá na Katedru všeobecných dejín a archeológie Univerzity Komenského v Bratislave. Vo svojom ročníku mala len dvoch súpútnikov – Dagmar Říhovú a Juraja Pavúka, jej budúceho manžela. Štúdium ukončila v roku 1959 obhajobou diplomovej práce, ktorá sa venovala ornamentike v staršej dobe bronzovej. Hneď po skončení štúdia nastúpila ako kustódka do Mestského múzea v Bratislave, no už v roku 1961 odchádza do Nitry, kde strávila vyše 30 rokov v Archeologickom ústave SAV. Toto obdobie možno smelo označiť za najplodnejšie roky jej života. Svoju profesionálnu dráhu zasvätila výskumu eneolitu. Už v roku 1964 publikovala vyše 100-stranovú štúdiu o sídlisku bolerázskeho typu v Nitrianskom Hrádku, čím okamžite upútala pozornosť domácej i zahraničnej odbornej verejnosti. Na ňu následne nadviazali ďalšie práce o počiatkoch bolerázskej skupiny a o periodizácii badenskej kultúry či vývoji bošáckej a kostolackej skupiny na Slovensku. Vďaka viacerým študijným cestám na Balkáne i Egeide ako aj účasti na mnohých zahraničných vedeckých sympóziách (Grécko, Turecko, Gruzínsko, Bulharsko, Juhoslávia či Nemecko) vedela fundovane poukazovať na vzájomné konexie medzi strednou Európou a východným Stredomorím. Svojou prácou tak prispela k zosynchronizovaniu kultúrneho vývoja oboch spomínaných oblastí, predovšetkým v období eneolitu. Nadobudnuté poznatky si overovala na početných archeologických výskumoch. S jej menom je spätá najmä lokalita Svodín, kde preskúmala rozsiahle sídlisko badenskej kultúry a 2 rondely datované do obdobia lengyelskej kultúry. Veľkosťou preskúmanej plochy sa táto lokalita radí k najrozsiahlejším systematickým terénnym výskumom na Slovensku. Po výskume ďalšieho rondelu, ktorý bol objavený neďaleko Ružindola (Borovej), prechádza v roku 1992 na Katedru archeológie UK v Bratislave, kde na prednáškach a seminároch predávala svoje nadobudnuté poznatky mladším generáciám. Osud jej však nedoprial ďalej pokračovať vo svojich aktivitách – vo veku 60 rokov zomiera po krátkej a ťažkej chorobe. Zanechala tu však po sebe odkaz, ktorý dodnes nevybledol.
Zdroje:
- L. Benediková: Ako si pamätáme doc. PhDr. Vieru Němejcovú-Pavúkovú, CSc. Slovenská archeológia 65, 2, 2017, s. 377-379.
- J. Mellnerová Šuteková: Doc. PhDr. Viera Němejcová-Pavúková, CSc. (9. 3. 1937 – 7. 4. 1997). Musaica archaeologica, roč. 2, č. 1, 2017, s. 80-81.
- S. Šiška: Viera Němejcová-Pavúková. Slovenská archeológia 45, 1, 1997, s. 193-197.
- S. Šiška: Životné jubileum PhDr. Viery Němejcovej-Pavúkovej, CSc. Slovenská archeológia 35, 1, 1987, s. 199-200.