Dnes si pripomíname 55. výročie úmrtia prof. Jana Eisnera. Jan Eisner sa narodil 24. apríla 1885 vo východočeskej Chrudimi. Hoci pochádzal zo starej sklárskej rodiny, učarovala mu história. Na Univerzite Karlovej v Prahe vyštudoval dejepis a zemepis. Tu sa dostal pod vplyv Lubora Niederleho, ktorý ho získal pre archeológiu. Po 1. svetovej vojne prišiel na Slovensko s cieľom položiť základy profesionálneho archeologického bádania na Slovensku. V novom československom štáte sprvu pôsobil ako stredoškolský profesor, no už v roku 1924 sa stal súkromným docentom všeobecnej prehistorickej archeológie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Tým sa zároveň konštituoval na spomenutej univerzite Archeologický kabinet. O päť rokov neskôr bol J. Eisner menovaný mimoriadnym profesorom, čo umožnilo vznik samostatného Archeologického seminára. Počas svojho pobytu na Slovensku vypracoval prvú ucelenú syntézu praveku na Slovensku – Pravek na Slovensku (1933). S jeho menom sa spája množstvo významných archeologických lokalít. Systematické výskumy podnikol v Nitrianskom Hrádku, Stupave, Gajaroch, Devínskej Novej Vsi či na Devíne. Počas svojho pôsobenia na Univerzite Komenského vychoval prvú generáciu profesionálnych archeológov na Slovensku (A. Loubal, J. Pásztor, B. Szőke, V. Budisnký-Krička, A. Točík). V roku 1939 sa dobrovoľne vrátil do svojej vlasti. Po 2. svetovej vojne sa stal riadnym profesorom na Univerzite Karlovej v Prahe, kde pôsobil do roku 1957. Jan Eisner zomrel v Prahe 2. mája 1967.
Zdroje:
- M. Neumann: Dejiny Katedra archeológie FiF UK v Bratislave. Musaica archaeologica 4, 2, 2019, s. 223-235.
- B. Novotný: Akademik Jan Eisner. Sto rokov od jeho narodenia. Historica – Zborník Filozofickej fakulty Univerzity Komenského 39-40, 1989, s. 111-118.
- T. Štefanovičová: Život a dielo Jana Eisnera. Historica – Zborník Filozofickej fakulty Univerzity Komenského 39-40, 1989, s. 101-109.