Ladislav Bánesz sa narodil 22. januára 1932 v horárni Kisfalu neďaleko obce Silica na východnom Slovensku. Záujem o jaskyne a časté prechádzky do prírody ho priviedli k archeológii. Tú vyštudoval na Univerzite Komenského v Bratislave, kde sa začal špecializovať na obdobie paleolitu. Štúdium ukončil obhajobou práce s názvom „Príspevok k osídleniu východného Slovenska v staršej dobe kamennej“. Následne začal pôsobiť na Archeologickom ústave SAV, pričom staršia doba kamenná zostala jeho trvalým predmetom záujmu. Spoločne s Františkom Proškom sa podieľal na výskume paleolitického osídlenia východného Slovenska. S jeho menom sú dodnes spojené viaceré východoslovenské paleolitické lokality ako Košice-Barca, Kechnec, Cejkov, Kašov, Seňa, Tibava či Veľký Šariš. Svoju odbornú pozornosť venoval najmä problematike vývoja vzniku a vývoja aurignacienskej kultúry. To mu umožnilo nadviazať kontakty s významnými bádateľmi v celej Európe. Sám sa následne zúčastnil na viacerých výskumných aktivitách a študijných pobytoch v zahraničí. Vďaka svojim odborným aktivitám sa stal uznávanou osobnosťou na poli výskumu paleolitu nielen na Slovensku, no i v celoeurópskom kontexte. Dokladá to i skutočnosť, že na 11. svetovom kongrese prehistorických a protohistorických vied konanom vo francúzskom Nice (1976) bol zvolený za predsedu jednej z komisií. Bol tiež členom Instituto di Paleontologia Umana v Ríme a tiež National Geographic Society. Svoje poznatky a skúsenosti predával nasledujúcej generácii mladých archeológov na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre a na univerzite v Miškolci. Bol tiež autorom mnohých odborných i popularizačných článkov, ktorými sprístupňoval poznanie paleolitu aj širokej verejnosti.  Ladislav Bánesz však svoje vedecké plány nestihol dokončiť – zomrel v Nitre 11. januára 2000 vo veku nedožitých 68 rokov.