Dnes (8. marca) oslavuje významné životné jubileum docent Juraj Pavúk. Narodil sa v roku 1935 v Kožanoch v okrese Bardejov. Prvý kontakt s archeológiou získal vďaka prof. V. Budinskému-Kričkovi, ktorý v 40. rokoch realizoval archeologické výskumy v blízkosti jeho rodnej obce. V roku 1951 ho V. Budinský-Krička zamestnáva ako technického pracovníka v Štátnom archeologickom ústave v Bystričke pri Martine, no po roku odchádza späť na východné Slovensko, kde nastúpil na gymnázium v Košiciach. Po zložení maturity bol prijatý na štúdium archeológie na Slovenskej univerzite v Bratislave. Po štúdiu sa zamestnáva na Archeologickom ústave SAV v Nitre, kde pôsobí dodnes. Počas svojej profesionálnej dráhy sa trvalo koncentroval na výskum obdobia neolitu. S jeho menom je nezmazateľne spojený výskum neolitického sídliska v Štúrove, no i mnohé ďalšie (v Dvoroch nad Žitavou, Santovke, Budmericiach, Žlkovciach).  Záujem o širší rozhľad vo svojom obore ho priviedli k študijným pobytom na Balkáne a Turecku. V 80. rokoch dokonca v spolupráci s M. Čochadžievom realizoval výskum tellového sídliska v bulharskom Gălăbniku. Vďaka svojim zahraničným skúsenostiam a odbornému rozhľadu prispel k riešeniu otázok formovania a šírenia neolitických kultúr naprieč juhovýchodnou a strednou Európou. V slovenskej archeologickej obci je jeho meno nerozlučne spojené so zadefinovaním chronologických stupňov kultúry s lineárnou keramikou, želiezovskej skupiny a lengyelskej kultúry. Svojou prácou prispel k ukotveniu a synchronizovaniu obdobia neolitu na Slovensku so susednými geografickými oblasťami. Nepovšimnutými témami pre jubilanta nezostali ani ďalšie aspekty života v praveku – výrazne prispel k výskumu pohrebného rítu v neolite, rekonštrukcii spoločenskej organizácie či vzťahu človeka a klímy. Vďaka svojim početným aktivitám sa stal členom Medzinárodnej únie vied prehistorických a protohistorických (UISPP), dopisujúcim členom Nemeckého archeologického ústavu či členom Poľskej akadémie vied a umení. Svoje skúsenosti a poznatky odovzdával aj mladším generáciám na viacerých domácich (Bratislava) i zahraničných univerzitách (Bonn, Frankfurt, Heidelberg, Marburg, Tübingen). Dnešná generácia bádateľov tak má možnosť stavať na solídnych základoch, ktoré doc. J. Pavúk položil svojou dlhoročnou svedomitou prácou.              

Zdroje:

  • J. Mellnerová Šuteková: Významné životné jubileum doc. PhDr. Juraja Pavúka, DrSc. Slovenská archeológia 63, 2, 2015, s. 341-344.
  • P. Romsauer: Doc. PhDr. Juraj Pavúk, DrSc., jubiluje. Slovenská archeológia 53, 2, 2005, s. 388-390.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Explore More

Jan Eisner (1885-1967)

Dnes si pripomíname 55. výročie úmrtia prof. Jana Eisnera. Jan Eisner sa narodil 24. apríla 1885 vo východočeskej Chrudimi. Hoci pochádzal zo starej sklárskej rodiny, učarovala mu história. Na Univerzite Karlovej

Blažej Benadik (1919-2003)

Svoje 103. narodeniny by dnes oslavoval Blažej Benadik. Narodil sa 2. februára 1919 v kysuckej Snežnici. Chudobné pomery, v ktorých vyrastal, ho podnietili k odchodu do Čiech, kde sa vyučil za kováča-zámočníka. Následne

Viera Němejcová-Pavúková (1937-1997)

Viera Němejcová-Pavúková sa narodila 9. marca 1937 v Bratislave. Po gymnaziálnych štúdiách bola v roku 1954 úspešne prijatá na Katedru všeobecných dejín a archeológie Univerzity Komenského v Bratislave. Vo svojom ročníku mala len dvoch