Dnes (8. marca) oslavuje významné životné jubileum docent Juraj Pavúk. Narodil sa v roku 1935 v Kožanoch v okrese Bardejov. Prvý kontakt s archeológiou získal vďaka prof. V. Budinskému-Kričkovi, ktorý v 40. rokoch realizoval archeologické výskumy v blízkosti jeho rodnej obce. V roku 1951 ho V. Budinský-Krička zamestnáva ako technického pracovníka v Štátnom archeologickom ústave v Bystričke pri Martine, no po roku odchádza späť na východné Slovensko, kde nastúpil na gymnázium v Košiciach. Po zložení maturity bol prijatý na štúdium archeológie na Slovenskej univerzite v Bratislave. Po štúdiu sa zamestnáva na Archeologickom ústave SAV v Nitre, kde pôsobí dodnes. Počas svojej profesionálnej dráhy sa trvalo koncentroval na výskum obdobia neolitu. S jeho menom je nezmazateľne spojený výskum neolitického sídliska v Štúrove, no i mnohé ďalšie (v Dvoroch nad Žitavou, Santovke, Budmericiach, Žlkovciach). Záujem o širší rozhľad vo svojom obore ho priviedli k študijným pobytom na Balkáne a Turecku. V 80. rokoch dokonca v spolupráci s M. Čochadžievom realizoval výskum tellového sídliska v bulharskom Gălăbniku. Vďaka svojim zahraničným skúsenostiam a odbornému rozhľadu prispel k riešeniu otázok formovania a šírenia neolitických kultúr naprieč juhovýchodnou a strednou Európou. V slovenskej archeologickej obci je jeho meno nerozlučne spojené so zadefinovaním chronologických stupňov kultúry s lineárnou keramikou, želiezovskej skupiny a lengyelskej kultúry. Svojou prácou prispel k ukotveniu a synchronizovaniu obdobia neolitu na Slovensku so susednými geografickými oblasťami. Nepovšimnutými témami pre jubilanta nezostali ani ďalšie aspekty života v praveku – výrazne prispel k výskumu pohrebného rítu v neolite, rekonštrukcii spoločenskej organizácie či vzťahu človeka a klímy. Vďaka svojim početným aktivitám sa stal členom Medzinárodnej únie vied prehistorických a protohistorických (UISPP), dopisujúcim členom Nemeckého archeologického ústavu či členom Poľskej akadémie vied a umení. Svoje skúsenosti a poznatky odovzdával aj mladším generáciám na viacerých domácich (Bratislava) i zahraničných univerzitách (Bonn, Frankfurt, Heidelberg, Marburg, Tübingen). Dnešná generácia bádateľov tak má možnosť stavať na solídnych základoch, ktoré doc. J. Pavúk položil svojou dlhoročnou svedomitou prácou.
Zdroje:
- J. Mellnerová Šuteková: Významné životné jubileum doc. PhDr. Juraja Pavúka, DrSc. Slovenská archeológia 63, 2, 2015, s. 341-344.
- P. Romsauer: Doc. PhDr. Juraj Pavúk, DrSc., jubiluje. Slovenská archeológia 53, 2, 2005, s. 388-390.