Ján Pástor sa narodil 16. decembra 1909 v Užhorode. Hoci vyrastal v skromných pomeroch, vďaka podpore rodiny vyštudoval gymnázium a prihlásil sa na štúdium prehistorickej archeológie a všeobecného zemepisu na Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Tu sa dostal do seminára prof. Jána Eisnera. Štúdium ukončil v roku 1933 spoločne s Alžbetou Mayerovou, Arnoštom Mrzenom a Karolom Šmrhom. Vo svojej dizertačnej práci sa venoval počiatkom staromaďarského osídlenia v Karpatskej kotline. Po skončení štúdia pôsobil ako stredoškolský profesor v Rimavskej Sobote, v Košiciach a od roku 1940 v Mukačeve. Tu sa stal aj kustódom miestneho múzea. V roku 1947 sa mu aj s rodinou podarilo presťahovať sa späť do Košíc. Tu sa opäť živil ako stredoškolský profesor. Vďaka znalosti ruštiny nemal o prácu núdzu – vyučoval ju na Strednej priemyselnej škole či na Lekárskej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. V roku 1948 však prešiel na miesto kustóda archeológie vo Východoslovenskom múzeu, kde zotrval až do odchodu do dôchodku. Počas svojho pôsobenia v Košiciach sa zaslúžil o založenie Výskumného pracovného strediska Archeologického ústavu SAV so sídlom v Košiciach. Medzi rokmi 1953-1956 bol aj jeho externým vedúcim. Spektrum jeho výskumnej činnosti bolo naozaj široké. Objavil viacero lokalít bukovohorskej kultúry, realizoval výskum na slovansko-avarskom pohrebisku v Košiciach-Barci a tiež v Čiernej nad Tisou, kde objavil niekoľko bohatých staromaďarských hrobov. Ním objavené jazdecké hroby z pohrebiska v Barci boli prvými takýmito hrobmi, ktoré boli objavené na východnom Slovensku. Nerozlučne je spätý aj s lokalitou Somotor, kde objavil (okrem iného) sídlisko z neskorej doby bronzovej, ktorého materiálna náplň sa stala základom na vyčlenenie tzv. somotorského typu. Pre rozšírenie poznania doby rímskej na východnom Slovensku, najmä jeho materiálnej náplne, prispel výskumom sídliska (a hrnčiarskej dielne) z mladšej doby rímskej v Blažiciach. Vďaka relatívne malej pozornosti, ktorá bola dovtedy venovaná výskumu východného Slovenska, sa J. Pástorovi neustále darilo zásadne rozširovať poznatky o tomto regióne, čo oceňovala aj odborná verejnosť. Svoju dôležitosť si dodnes zachovávajú výskumy slovansko-avarského pohrebiska vo Valalikoch-Všechsvätých a Šebastovciach. Vďaka výskumom sídlisk v Košťanoch, Čani a Valalikoch-Všechsvätých sa mu podarilo pre obdobie staršej doby bronzovej zadefinovať novú kultúrnu jednotku – tzv. koštiansku kultúru, ktorá je spoločne so západoslovenskou nitrianskou kultúrou súčasťou tzv. epišnúrového kultúrneho komplexu. Mnohostranný odborný záujem dopĺňal J. Pástor širokou publikačnou, osvetovou a muzeálnou činnosťou. Viaceré jeho expozície boli až donedávna vystavené v jeho domovskom múzeu v Košiciach. Ako ocenenie celoživotných vedeckých zásluh bol J. Pástor v roku 1972 ocenený vyznamenaním „Zaslúžilý pracovník kultúry“.
Zdroje:
- S. Šiška: Zomrel PhDr. Ján Pástor, CSc. Slovenská archeológia 29, 2, 1981, s. 447-448.
- M. Lamiová-Schmiedlová: Spomienky na PhDr. Jána Pástora, CSc. In: J. Rákoš – D. Gašaj – M. Lamiová-Schmiedlová (eds.): Ján Pástor. Príbehy archeológa z múzea. Košice 2019, s. 10-19.